Čo mi dáva spoločenstvo Samaritán? Atmosféra našich stretnutí mi pomáha pri hľadaní životnej orientácie. Zmenil som prístup k ľuďom, inak prijímam svoje drobné neúspechy a problémy už nie sú pre mňa neprekonatelné. Často stačí rozhovor s usmiatym a vyrovnaným vozíčkárom a srdce mi zaplavuje pokoj, ktorý vyžaruje z jeho vnútra. Nečakal by som, že mi Boh pošle skrze toto spoločenstvo aj manželku. Cítim a asi aj ostatní fyzicky zdraví, že priateľstvo s vozíčkármi je silnejšie ako iné. Oni potrebujú nás a my ich. Človek potrebuje lásku rozdávať i prijímať a tu ju cítiť celým srdcom. V slabosti človeka sa prejavuje Božia sila. Je fajn, že existuje Samaritán, ktorý mi pomáha približovať sa k Pánovi. Som rád, že som mohol spoznať aj tento svet, ktorý je iný ako ten svetský. Pri stretnutiach s handicapovanými ľuďmi naskytuje sa mi obraz, ktorý hovorí o kríži čo viditeľne nosia denne na svojich pleciach. Obraz postihnutého človeka, ktorý sa neukryje pred pohľadom mojich očí ma zastavuje a poukazuje na môj egoizmus, ktorý nosím v sebe. Uvedomujem si ako moje vnútro zaslepeno spí. Cez stretnutia s chorými som volaný k pravému životu, kde niet strachu, nezodpovednosti. Životné túžby a potreby vozíčkarov ma mobilizujú, aby som sa viac otváral, dával, miloval. Samaritánci mi otvárajú v živote brány, za ktorými nežijem už len ja. Postihnutí mi ukazujú jedinú reálnu pravdu o živote, a tým mi dávajú pravé smerovanie mojej životnej cesty. Spoločenstvo mladých ľudí s väčšími či menšími fyzickými darmi, ale s veľkou láskou, ktorá kotví v Ježišovi Kristovi.