I. púť do Marianky (jún 1991)

V júni 1991 sme k pestrosti našich spoločných stretnutí prvýkrát pridali aj púť k Matke Božej do Marianky. V sobotu, na ktorú pripadala spomienka Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, sme hneď od rána smerovali na toto známe pútnické miesto. Po zarosenej tráve a v chlade vetra sme prichádzali k tichu kaplnky.
Pred Pána sme však chceli predstúpiť s čistým srdcom, preto sme na začiatku viacerí využili ponúknuté milosti sviatosti zmierenia. Po chvíli nasledovala modlitba svätého ruženca a svätá omša celebrovaná o. biskupom Dominikom Tóthom. Ešte niekoľko minút sme zotrvali pred oltárom a slovami vďaky sa prihovorili o. biskupovi. Táto milá úloha pripadla Mirovi Úsckemu, ktorý mu v mene celého spoločenstva poďakoval za to, prišiel medzi nás, aby nám slúžil najsvätejšiu obetu. Povzbudil nás aj naďalej verne nasledovať Krista. Odovzdal mu na pamiatku obraz, čo sám namaľoval. Potom sa o. biskup chcel ešte stretnúť s každým z nás, chcel každému osobne povedať čosi pekné, čosi povzbudivé na rozlúčku. No, ruku stihol podať len niektorým, pretože počasie nám veľmi neprialo. Husté kvapky dažda dopadali na nás tak nemilosrdne, že nám neostávalo nič iné, len sa rýchlo skryť pred nimi v kostole.
Po krátkom oddychu sme pokračovali v ďaľšom programe. Svoje náboženské vedomosti sme si overili v zaujímavom kvíze a púť sme zakončili modlitbou krížovej cesty.
Duchovne obohatení, povzbudení, sprevádzaní stálou ochranou nebeskej Matky, naplnení radosťou sme sa nakoniec vracali domov.

Taliansko 1991

Nadišiel 30. august 1991 a s ním aj čas našej vytúženej dovolenky v Taliansku. Plní radosti a očakávania sme sa zišli v piatok ráno v Devínskej Novej Vsi.
Hneď po krátkom, ale srdečnom zvítaní, sme zamierili do tunajšieho kostola, kde sme sa spoločne zúčastnili slávenia Eucharistie. A toto bol už začiatok nášho 14-dňového zájazdu. Vo svätej omši sme Ježišovi do rúk odovzdali priebeh celej púte so všetkým, čo nás na nej čaká a vyprosili si od neho požehnanie na cestu. Takto duchovne posilneným nám už nič nebránilo, aby sme vyštartovali na cestu.
Po namáhavom celodennom sedení v autobuse, spestrenom niekoľkými kratšími prestávkami, sme sa konečne neskoro večer ocitli v Benátkach - Mestre. Tu na nás vo veľmi peknom prostredí trojposteľových izieb čakal nocľah. Na ďalší deň, len čo sa ranné zore ukázalo na oblohe, sme čerství ako rybičky pokračovali ďalej v našom putovaní. Prišli sme do Padovy, kde o. Marián slúžil v bazilike sv. Antona sv. omšu. Nasledovala prehliadka chrámu a potom už autobus smeroval rovno do Ríma. Krátko pred večerom sa náš sen zmenil na krásnu skutočnosť - nachádzali sme sa na námestí Sv. Petra! Vyhrnuli sme sa z autobusu a námestím sa rozliehal spev našich slovenských piesní. Našu spontánnu radosť si všimol i nejeden okoloidúci.
Na druhý deň, v nedeľu ráno, sme začali štvordňovú prehliadku mesta. Na obhliadku pamiatok Ríma by však nestačil ani týždeň. Navštívili sme štyri hlavné baziliky - chrám Sv. Petra, baziliku Sv. Pavla, baziliku Santa Mária Maggiore a kostol Sv. Klimenta, kde sú uložené pozostatky sv. Cyrila. V niektorých z nich sme mali i sv. omšu. Návšteva chrámu sv. Petra sa spája ešte s jednou nezabudnuteľnou spomienkou. Práve tu, v najväčšej rímskej bazilike, sa náš (dnes už zosnulý) brat Roman po niekoľkých rokoch rozhodol znova vrátiť k nebeskému Otcovi a prijal sviatosť zmierenia. Neobišli sme ani také historické pamiatky, akou je Koloseum, Víťazný oblúk, palác Viktora Emanuela a niektoré ďalšie. Zavítali sme aj do Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda. Po veľmi srdečnom prijatí sme sa zúčastnili na sv. omši, ktorú celebroval o. biskup Hrušovský spolu s o. Mariánom.
Náš pobyt v Ríme vyvrcholil v stredu, keď sme spolu so stovkami ostatných pútnikov smerovali do auly Pavla VI. na audienciu k Sv. Otcovi. Pre všetkých z nás to bol jeden z neopakovateľných zážitkov. Akoby aj nie, sedeli sme v prvom rade, od sv. Otca nás delilo len niekoľko krokov. Nakoniec pristúpil až celkom k nám a každému s láskou udelil svoje požehnanie.
Po štyroch rušných a bohatým programoch nabitých dňoch nasledovali tri dni oddychu. Tieto sme strávili v neďalekom prímorskom mestečku Passascuro. Bol to "raj na zemi" - ubytovanie v krásnom bezbariérovom stredisku pre telesne postihnutých, neďaleký bazén a súkromná piesočná pláž. Mora sme si užili do sýtosti.
V nedeľu ráno sme opustili čarokrásne letovisko a tešili sa na nové zážitky a zaujímavosti. Najbližšou zástavkou bolo Assisi. Tu sme si prezreli baziliku a hrob sv. Františka a tiež baziliku Panny Márie Anjelskej. Potom nám už svoje brány otváralo mesto Loreto, ktoré sa na dva dni stalo naším prechodným domovom. Strechu nad hlavou nám poskytli sestričky Svätej rodiny Nazaretskej. Do Loreta nás prilákala hlavne bazilika Panny Márie Loretánskej, ale i samotné mesto sa oplatilo vidieť. Zvláštnu atmosféru mala nočná prechádzka loretánskymi uličkami s množstvom predavačov.
Odtiaľ sme zamierili opäť do Benátok. Cestou sme sa však ešte na pár hodín zastavili na riminskej pláži a vykúpali sa v Jadranskom mori. V Benátkach sme potom strávili posledný deň dovolenky naplnený bohatým programom. Navštívili sme ústav pre mentálne postihnutých a obzreli si mesto. Loďou sme sa doplavili až na námestie sv. Marka a v bazilike zasvätenej sv. Markovi sme mali poslednú sv. omšu. Večer sme sa však už museli aj s Benátkami rozlúčiť, pretože bol najvyšší čas vydať sa na cestu domov. A vo štvrtok ráno nás už vítala Bratislava.
Dovolenka sa síce skončila, ale spomienky na krásne dva týždne prežité v Taliansku ostali navždy vryté hlboko v našich srdciach.